Budou
si mladí lidé i za deset let pouštět rádio? Je digitalizace nadějí nebo velkou
otázkou? Přinášíme rozhovor našeho sesterského webu Stratégie.sk se šéfem
česko-slovenské skupiny Lagardère, které patří mimo jiné Evropa 2, Frekvence 1
či slovenská Europa 2.
V Česku
stál pri zrode súkromného rozhlasového vysielania a dnes šéfuje skupine s
takmer 20-percentným podielom na trhu. K nám priniesol Europu 2. Z čoho je v
súvislosti s touto stanicou sklamaný? Čo hovorí na našu legislatívu a akú dáva
šancu digitalizácii? Odpovedá prezident mediálnej skupiny Lagardère Active v
Česku a na Slovensku Michel Fleischmann v rozhovore pre Stratégie.
Práve vy ste ako prvý
hlas začiatkom 90. rokov nahrali zvučky Evropy 2 v Česku. Predstavovali ste si
to takto? Keby ste pred 25 rokmi vedeli, ako to dnes bude, išli by ste do
rozhlasového biznisu znovu?
Poviem to jednoducho,
ja neviem robiť nič iné. Určite by som do toho išiel. Som človek, ktorý
pochádza z verejnoprávneho sektora a dostal šancu postaviť na zelenej lúke
súkromné rádio. Nečakali sme, že ich budeme robiť šesť, to nám vtedy nenapadlo.
Ale boli príležitosti, trh si to vyžadoval, ľudia to chceli tiež a bol tu elán
legislativcov, aby vznikol ekonomický trh.
Nenastali
legislatívnych problémy? U nás na Slovensku sa objavovali menšie či väčšie
kauzy s frekvenciami, licenciami, predlžovaním licencií...
Vznikali problémy, ale
oveľa väčšie na televíznom trhu než rozhlasovom, ktorý od samého začiatku medzi
konkurentmi spolupracoval. Bojovali sme spoločne. S televíziou to bolo trochu
iné, zažila si nešťastné momenty prvých digitálnych licencií udelených
staniciam, ktoré nemali šancu vzniknúť. Na rozhlasovom trhu boli problémy okolo
niektorých kmitočtov, obnovení niektorých licencií, ale nikdy sme sa nedostali
napríklad do takého konfliktu, ako poznáme z Maďarska, kde je útok štátu proti
privátnemu sektoru obrovský. Vedeli sme tomu predísť a konať spoločne. Niekedy
spoločne aj súkromný sektor s verejnoprávnym.
Čiže vy si na jednaj
strane konkurujete a na druhej strane je tam akási pozitívna spolupráca?
Isteže, niekoľkokrát
sme preukázali, že sme schopní sa dohodnúť. Z jednoduchého dôvodu: my robíme
nejakú profesiu, máme tú profesiu radi, chceme ju chrániť a brániť, rozvíjať.
Boje a nenávisť medzi súkromným a verejnoprávnym sektorom sú možno niekedy na
škodu. Niekedy je, samozrejme, dôležité povedať si pravdu do očí, že napríklad
nie je únosné, aby v Českej republike bol trh rozhlasovej reklamy niekde okolo
1,35 miliardy korún a koncesionárske poplatky pre verejnoprávny rozhlas sú 2
miliardy 250 miliónov. To je neprimerané. Hlavne, keď si uvedomíme, že rovnako
v Česku ako na Slovenskom je 80 % poslucháčov súkromného sektora a len 20%
verejnoprávneho.
Nechýbajú súkromným rádiám peniaze aj preto, že v boji
o reklamu nedokázali konkurovať inym typom médií, napríklad televízii?
Rádiá môžu ťažko
konkurovať televíziám, sú to iné trhy. To je dané hlavne správaním sa agentúr,
ktoré rozdeľujú budgety. Rovnako na Slovensku a v Česku sú najväčšími
konkurentmi rádií televízie, to áno, ale dnes majú väčšiu konkureciu v printoch
a internete. S internetom môže byť rozvoj veľmi pozitívny, pretože kým
televízia a internet sa nemajú radi - buď sa pozeráte na televíziu alebo na
internet - internet s rádiom môžu vytvoriť výbornú spoluprácu, o čo sa aj
snažíme a tam hľadáme nové zdroje financovania rádia. Printy sú na tom zle
všeobecne, zažívajú ťažký život. My sme ho mali tiež, ale to bolo dané krízou a
nie tým, že by nás ľudia prestávali počúvať. Všimnite si jednu vec: posledných
cca. 10 rokov počúvanosť rádií zostáva úplne stabilná.
Áno,
time spent je v podstate rovnaký ako pred rokmi, len sa preskupuje vekové
zloženie.
Presne tak. Počúvanosť
všetkých rádií neklesá, zostáva rovnaká, čo je pre špecialistov prekvapením,
pretože všetci očakávali, že nás internet zabije. Nestalo sa a nestane sa. Čo
sa mení, je čím ďalej tým viac prevádzkovateľov rádií. Keď nás bolo [v Česku]
päť a dnes je nás 70, to je rozdiel. Veľké rádiá to majú čím dal ťažšie,
pretože ich konkurencia sa skvalitnila a zväčšila.
Prídu
rádiá úplne o mladšie cieľovky, ľudí do 29 rokov?
Bol istý pokles, áno,
na druhej strane nie tak veľký a už to neklesá. Nám sa asi darí v tom, o čo sa
snažíme - ponúkať mladým ľuďom kvalitnú hudbu, zábavu, informácie, ktoré ich
zaujímajú, a oni rádio neopúšťajú, hoci majú iné možnosti. Dĺžka počúvania sa
skrátila.
Budú si
podľa vás mladí aj o 10 rokov zapínať klasické rádio?
Na mobilnom telefóne,
v tablete, počítači, ale asi nie v tom klasickom rádiu, hoci si myslím, že o 10
rokov ešte áno. O 20 rokov zrejme nie, ale to už tu možno nebudem (smiech).
Nastane digitalizácia, ale je to len technický prostriedok. O spôsobe príjmu
rádia rozhodnú automobily - nie legislatíva ani my profesionáli. Rádio sa
počúva hlavne v aute, rozhodne teda technológia, ktorú si vyberú automobilky.
Bude
pre vás digitalizácia cenovo výhodnejšia alebo nie?
To sa uvidí. Tu sa
stále hovorí o digitalizácii. DAB+ nie je nič iné ako jedna z mnohých možností
príjmu. Neviem, kto si vymyslel, že bude tá jediná. Všetky tie iTuny a Googly
budú vytvárať svoje kvalitné rádia a my si budeme musieť u nich kupovať streamy,
aby sme mohli vysielať. Namiesto toho, aby sme platili distribútorovi ako dnes,
tak to budeme platiť inému distribútorovi s inou technológiou. Čo sa týka DAB+,
teraz mi hovoria, že distribúcia signálu bude osemkrát lacnejšia než súčasná.
To nie je pravda. Bude to stáť nemalé investície, ale hlavne bude tu súbeh
analógu a digitálu, ktorý potrvá mnoho rokov. Takže budeme platiť to, čo
platíme teraz, a navyše budeme platiť digitál. Tiež nesmieme zabudnúť, že to
bude stáť nemalé peniaze poslucháčov. Dnes je v každej českej a slovenskej
domácnosti 4 až 6 prijímačov. Než si zaobstarajú nové rádia alebo iné
prístroje, bude stále analóg v FM pásme bežať a bude rovnako drahý ako dnes. To
znamená, že my nebudeme mať náklady osemkrát lacnejšie - budeme mať 100 percent
plus digitál, než sa to skončí. A to môže trvať 20-30 rokov. Takže je to lož.
Čo sa
týka Lagardère, bude pre vás stále dominantný rozhlasový biznis, alebo hľadáte
nové možnosti? Kedysi ste sa dokonca snažili o televíziu...
Našou vlajkovou loďou
je rozhlasové vysielanie a biznis na rozhlasovom trhu. Vyvíjame produkty na
internete, rôzne aplikácie, tam sa sústredíme - aj mimo rozhlasového vysielania
- a tam vidíme možnosti. Čo sa týka televízie, myslím si, že to už je pasé.
Vyvíjať dnes na trhoch ako Česko a Slovensko novú televíziu je veľmi riskantný
krok, ktorý po biznisovo stránke nie je možné uchopiť. A ak vznikajú nové
televízie, tak nie pre biznis, ale niečo iné. My zostaneme v rádiách
a budeme zvýšovať naše budgety o aktivity na internete.
A čo
tak akvizície - skôr než budovať radšej niečo kúpiť?
Akvizície sú
pochopiteľne stále otvorené, len nájsť správny produkt. Nie je to jednoduché.
Ponúk dostávame každý deň plno, aby sme kúpili to a ono. Problém je úspešnosť,
udržateľnosť produktu v nejakej kvalite a rozvoj.
Keď si zoberiem
veľkosť Lagardère, akvizície sa čisto teoreticky núkajú v televízii alebo pri
veľkých online produktoch.
Je to oveľa viac o
online než o televízii. Čo budeme vyvíjať je videocontent, povedzme á la
internetová televízia. Ale televíziu ako takú nie. Pôjdeme cestou
videocontentu.
Aký
podiel na príjmoch by mohli mať nové médiá?
Momentálne z našich
príjmov robia okolo 7-8 %. Dúfame, že sa počas 5 až 6 rokov dostaneme na 20 až
25 %. Radšej by som bol, keby to išlo lepšie a rýchlejšie.
Jednou
z vašich akvizícií bolo pred niekoľkými rokmi slovenské rádio Okey, ktoré ste
zmenili na Europu 2. Ste spokojný, ako to dopadlo?
Myslím si, že sme to
uchopili celkom dobre. Sme vo veľmi konkurenčnom prostredí, prišli sme ako
poslední proti tradične definovaným a dobre robeným rádiám. V súkromnom
sektore sme štvorka na trhu, čo nie je vôbec zlé. Máme na to, aby sme sa stali
čoskoro trojkou, máme na to program aj silu. Na Slovensku je ťažké, že je to
ešte menší trh ako český, so silnými hráčmi, a až posledný rok a pol vznikajú
komerčné siete zastupujúce viac staníc pri predaji reklamy. Tým sa trh rozvíja
pomalšie, než sa rozvíjal v Českej republike, kde vznikli veľmi rýchlo.
Na Slovensku ste to
otvorili prakticky až vy...
My sme sa o to dlho
snažili a dlho nám to nešlo. Bol som trochu sklamaný, keď sme prišli na
Slovensko, obišiel som všetkých konkurentov a ponúkol im spoločný predaj
reklamných časov, že to tvrdo zamietli. Podľa mňa to bola škoda. A až keď sme
sa dohodli s Fun rádiom, vznikli ďalšie konkurenčné produkty. Určite to
napomáha trhu, pretože je čitateľnejší a klient si môže lepšie vybrať.
Ste
sklamaný, že nie je práve Lagardère tou firmou, ktorá má takéto zastupiteľstvo,
ale že za vás predáva Fun rádio?
Vôbec nie som
sklamaný, naopak som rád z tej spolupráce a dúfam, že sa bude rozvíjať. Chcel
by som oveľa viac poslucháčov na Europe 2. Ale po stránke biznisu spolupráca
funguje a starajú sa o to kvalitní ľudia, ktorí poznajú trh.
A čo
riziko, že sa vzťahy narušia? V Česku ste prišli o Impuls, čo ak na Slovensku s
vami Fun rádio skončí?
To patrí do
podnikateľského života, proti tomu nemôžete nič robiť. Budeme sa snažiť, aby sa
to nestalo, rovnako ako sme sa snažili tu v Česku o Impuls. Končila nám zmluva,
my sme chceli pokračovať, oni chceli pokračovať, len podmienky, ktoré nám dali,
boli pre nás neprijateľné, tak sme sa rozišli. To sa jednoducho stáva. Tak sme
našli nového partnera - Media Marketing Services - a spolupracujeme s nimi.
K téme
poslucháčov: už pri vzniku slovenskej Europy 2 sa hovorilo, že chce byť trojkou
na trhu, potom v roku 2011 manažéri vraveli, že o rok to príde... Prečo je to
také pomalé?
Nejako sa nám to
nedarí, je to pomalé. To je realita a môžem povedať: áno, sme sklamaní, že nie
sme trojka. Bol by som rád, keby sme boli. Máme na to a je to náš cieľ,
zadanie. Musím konštatovať, že konkurencia funguje dobre, je to veľmi ťažký boj
a môžem im iba pogratulovať. Je na nás byť lepší a snažiť sa o to. Na druhej
strane si myslím, že Europa 2 sa stala trendy rádiom na Slovensku pre mladých,
synonymom kvalitnej hudby práve pre nich.
Nebolo
možno samotné formátovanie a cielenie rádia na mladých hlúposť - že o takyto
typ stanice bol na trhu menší záujem, ako ste čakali?
Ale čo sme mali robiť?
Povedzte mi formát, ktorý sme mali vytvoriť, ktorý by bol úspešnejší? Aby sme
robili formát á la Expres? Tam je Expres. Aby sme robili formát á la Fun rádio?
Tam je Fun rádio. Jemné melódie takisto. Priestor, ktorý existoval, bolo buď rádio
staršie ako Expres a Jemné melódie, čo je teda už veľmi staré, potom už budeme
hrať dychovku, alebo ísť na mladších, než sú poslucháči Fun rádia. Pochopiteľne
sme si urobili veľa mapping štúdií. Priestor tam existoval, tak sme do neho
išli.
Prehodnocovali
ste niekedy, či zostať na slovenskom trhu?
Nie. Prišli sme s tým,
že ideme vytvárať dlhodobú investíciu. To je zámer, chceme zostať a rozvíjať
sa. Ak sa stane, že na Slovensku skončíme, tak len preto, že príde ponuka, že
nás niekto bude chcieť kúpiť za peniaze, za ktoré by nás normálne nikto nikdy
nekúpil. Na Slovensku sú niektorí miliardári, čo to robia.
Filantropi,
áno... (ironicky)
Neviem, či sú to
filantropi (smiech). Ale nie, my sme nikdy neboli na predaj.
Vyhovuje vám slovenská
legislativa, že môžete mať iba jedno rádio, alebo by ste založili ďalšie, keby
ste mali možnosť?
My ako zahraničný
investor si nemáme čo vyskakovať, čo sa týka legislatívy. Pochopiteľne, že
legislatívny rámec, ktorý obmedzuje prevádzkovateľa len na jedno rádio, nenapomáha
celkovo rozhlasovému trhu. Keď máte dve, tri, štyri rádia, o to viac sa
staráte, aby si nie príliš konkurovali, aby sa dopĺňali, a tým vytvárate väčšiu
pestrosť, pluralitu vo vysielaní. Podľa mňa to rozhlasový trh obmedzuje a je to
škoda.
Kto je Michel
Fleischmann. Prezident
mediálnej skupiny Lagardère Active ČR, pod ktorú patria aj slovenské aktivity.
Študoval v Sorbone a dlhé roky žil vo Francúzsku. Keď sa po revolúcii vrátil do
Česka, založil prvé komerčné rádio Evropa 2. Neskôr pribudla Frekvence 1,
ďalšie české stanice a takisto slovenská Europa 2.
