Digitálne rozhlasové vysielanie má na Slovensku v porovnaní s Českom sklz. Aj keď na papieri existovalo niekoľko rokov, prvé testy sa uskutočnili až koncom roka 2011, kedy si slovenský verejnoprávny rozhlas nakrátko otestoval vysielanie v štandarde DRM+. A len nedávno sa začalo testovať v T-DAB+: koncom minulého roka spustil v tomto štandarde skúšobné vysielanie prevádzovateľ terestriálnych vysielačov Towercom.
Testovaním sa to nateraz končí: presné termíny, kedy sa v prípade terestriálneho rozhlasu má začať prechádzať na digitál, neexistujú. Nie je ani stanovené, v akom štandarde to má byť. Iba Regulačný úrad SR ľuďom zatiaľ odporúča „uvážiť, či sa im oplatí obstarať si už teraz prijímač s podporou T-DAB+, alebo po čase opäť investovať do kúpy nového rozhlasového prijímača“.
Čo na to vysielatelia
MediaGuru.cz sa na digitálne platformy, či už terestriálne alebo iné, pýtalo prezidenta Asociácie nezávislých rozhlasových a televíznych staníc a šéfa Fun rádia Patrika Zimana: „Dúfame, že rádio nezostane na chvoste záujmu. Všetky tieto možnosti môžu pomôcť, ale nesprávnym nastavením aj uškodiť. Vo chvíli, keby ste odpojili analóg a prepli na digitál, rádiá padnú úplne na dno, veď napríklad nie každé auto má digitálny prijímač,“ povedal. Digitalizáciu terestriálu považuje za „požiadavku doby“ a očakáva intenzívne diskusie, aby sa neublížilo trhu. Celý rozhovor s Patrikom Zimanom nájdete tu.V niektorých krajinách bývajú ťahúňom digitalizácie terestriálneho rozhlasu verejnoprávni vysielatelia a aj slovenská RTVS poskytuje svoje stanice na testovanie. Ale finančne na spustenie digitálneho vysielanie neplánuje prispieť – uviedol to jej šéf techniky Andrej Doležal pre Živé.sk. Očakáva, že prechodné obdobie zaplatí štát alebo prevádzkovateľ multiplexov, a definitívne vypnutie analógu odhaduje na roky 2025-2026.
Alternatívne spôsoby
Anténa nemusí ostať rovnako dôležitým zdrojom príjmu ako teraz a jej podiel môže počas digitalizácie klesať, čo sa potvrdilo už pri televízii. Alternatívne spôsoby počúvania už dnes ponúkajú rádiá cez web alebo aplikácie.Komerčná jednotka Rádio Expres a dvojka Fun rádia zverejňujú výsledky svojich webových streamov v AIMmonitore. V apríli išlo na streamovaciu sekciu webu expres.sk priemerne vyše 7 900 reálnych používateľov denne a na streamy funradio.sk vyše 11 900. Ide teda len o zlomok z celkového počtu poslucháčov oboch staníc: podľa posledného prieskumu MML-TGI uvádza 870 tisíc Slovákov, že Expres „počúvalo včera“, a v prípade Fun rádia je to 512 tisíc.
Týdenne si webové streamy Expresu otvorilo približne 27 tisíc RU a Fun rádiu 37 tisíc, mesačný dosah bol pri Exprese 67-tisícový a pri Fun rádiu 83- až 84-tisícový.
Údaje o počúvanosti cez aplikácie nám Rádio Expres ani Fun rádio neposkytli.
Expert: Neexistuje dopyt zo strany poslucháčov
Na tému digitálneho rozhlasu na Slovensku a alternatívnych zdrojov príjmu hovorí pre MediaGuru.cz redaktor Živé.sk Filip Maxa.Ako hodnotíte stav, v akom je dnes na Slovensku digitalizácia terestriálneho rozhlasu?
Stále u nás nefunguje ani jedna celoplošná digitálna sieť. Slováci si môžu naladiť iba jeden takýto multiplex, ktorý sa testuje z bratislavského Kamzíka. Takéto vysielanie chce ale tento rok Towercom testovať aj v ďalších mestách. O frekvencie na miestne digitálne multiplexy už spoločnosť požiadala. Digitálny rozhlas chce ponúknuť aj Avis, aké programy prinesie, nie je známe.
Vo väčšine krajín EÚ už prebieha paralelné vysielanie v digitálnej a analógovej podobe. Napríklad Nórsko chce vypnúť rozhlasový analóg a prejsť do digitálu už na konci budúceho roka.
Paradoxne, niekedy môže byť podľa mňa neskorší prechod výhodou. Môže sa napríklad hneď nasadiť najnovšia technológia, prípadne môže klesnúť cena prijímačov, ktoré bude treba zakúpiť pri prechode. Aktuálne ale neexistuje ani dopyt zo strany poslucháčov a mnohí o digitálnom rozhlase ani nepočuli.
Kto vlastne prechod chce?
Treba si uvedomiť, že už teraz si môže väčšina ľudí naladiť aj viac ako desať rozhlasových staníc, mnohí aj okolo 15. To väčšine ľudí postačuje. Myslím si, že vysielateľom pritom súčasný stav vyhovuje. Nemusia spúšťať tematické rádiá, ktoré by boli potrebné pri prechode pre udržanie podielu.
Už teraz je však väčšina rádií v strate. Po prechode by tak mohla pre nich mohla nastať ešte horšia situácia. Možno sa preto domnievať, že sa vysielatelia neverejne snažia lobovať za to, aby k zmenám na trhu neprišlo, respektíve aby k ním prišlo čo najneskôr.
Kedy môže digitalizácia rozhlasu na Slovensku reálne nastať a v akom štandarde?
Ministerstvo dopravy stále neuviedlo žiadne detaily k prechodu na digitálne rozhlasové vysielanie. Štát bude musieť uviesť, v ktorom štandarde by mal byť digitálny rozhlas dostupný. Osobne si myslím, že už pôjde o novší T-DAB+ a nezopakuje sa rovnaký scenár ako pri televízii a nezvolíme si zastaraný štandard.
Štát sa bude musieť postarať aj o hladký prechod a nájsť napríklad potrebné frekvencie minimálne pre jednu celoplošnú sieť. Podobne to bolo aj pri prechode do DVB-T. Zmeny sa však dotknú všetkých skupín ľudí. Myslieť treba napríklad na starších ľudí, ktorých treba na takéto zmeny pripraviť. Poslucháči sa však môžu výmenou za zmeny dočkať hlavne nových staníc a doplnkových služieb.
Kedy príde k spusteniu komerčného rozhlasového vysielania, nedokážem odhadnúť, predpokladám, že sa tak stane v priebehu najbližších troch až štyroch rokov. Vtedy sa bude musieť zadefinovať aj dátum vypnutia analógu, keďže dvojité šírenie je finančne neefektívne.
Čo hovoríte na alternatívy k anténe? Aké alternatívne zdroje počúvania rádii u nás majú najväčšiu perspektívu?
Predpokladám, že atraktívnou alternatívou k bežnému rozhlasovému príjmu sa stane internet. Mobilní operátori stavajú rýchle siete, cez ktoré si s vhodným prijímačom spustíte okruhy z celého sveta. Ak sa im podarí sprístupniť kontinuálne pripojenie aj na väčšinu ciest a na miesta, kde sú rozhlasové stanice počúvané, časť poslucháčov môže využívať práve takúto možnosť.
Časť, najmä mladších poslucháčov, využíva podobné možnosti už teraz. Radšej však využívajú hudobné streamovacie služby, ktoré im prinesú obľúbený obsah.
